| Bioenergia | ENERGIA Jarás |
 |
|
Biomasa je prvý zdroj energie, ktorý začal človek využívať. Drevo, suchá tráva a tŕstie boli pravdepodobne prvými zdrojmi energie a teplo jej prvou formou, ktorú človek najskôr náhodne a postupne aj systematicky začal ovládať vo svoj prospech. Postupne ju síce čiastočne začala nahradzovať fosílna forma biomasy (predovšetkým uhlie, plyn a ropa), stále však tvorí v niektorých krajinách základný zdroj energie. Biomasa je v podstate zakonzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu. Slnečná energia, ktorá je hybnou silou fotosyntézy, je v skutočnosti uskladnená v chemických väzbách tohto organického materiálu. Pri spaľovaní biomasy opätovne získavame energiu uskladnenú v chemických väzbách, ktorá môže byť premenená na užitočnú formu ako tepelná a elektrická energia alebo pohonné hmoty pre motorové vozidlá. Zásoby fosílnych palív sa odhadujú už len na niekoľko desiatok rokov, pritom energetické požiadavky ľudstva neustále narastajú rýchlym tempom. Je preto nevyhnutné hľadať vhodné náhrady za fosílne palivá. Čiastočným riešením problému môže byť energetické zhodnocovanie biomasy, ktorej energetický potenciál niekoľkokrát prevyšuje ročnú celosvetovú spotrebu energie. Dôležité je zhodnocovanie drevného odpadu, ktorý je na rozdiel od iných druhov odpadov cenený najmä pre svoj vysoký energetický obsah. Veľké množstvo drevného odpadu, ktoré každodenne vyprodukuje najmä drevospracujúci a stavebný priemysel, je výbornou surovinou pre výrobu alternatívnych biopalív ako sú brikety a pelety. Premena biomasy na energiu prebieha tromi základnými cestami: 1. termochemickou premenou: 2. biochemickou premenou: 3. mechanickou premenou:
Biomasa je CO2 neutrálna, čo znamená, že pri raste spotrebuje toľko CO2 , koľko ho pri spaľovaní unikne do ovzdušia. Dôležité sú najmä pozitívne ekologické aspekty spaľovania biopalív. Pri ich využití sa odstraňujú škodlivé emisie oxidu siričitého a ťažké kovy pri spaľovaní hnedého uhlia. Biopalivá riešia aj problém s popolnými odpadmi z uholných elektrární Jednoznačnou výhodou biomasy je jej využitie na výrobu energií. Používa sa na výrobu tepla pre technologické účely, na výrobu technologickej pary, na teplovodné vykurovanie objektov, ako aj na ohrev vzduchu na sušenie v poľnohospodárstve. V prípade, že sa biomasa bude účelovo a cielene pestovať, pôjde o nevyčerpateľný zdroj energie. V súčasnosti je najviac využívaná decentralizovane v lokálnych vykurovacích zariadeniach a v malých kotloch rodinných domov, v menšej miere aj vo väčších zdrojoch – v blokových kotolniach a podobne. Biopalivá (biomasa) sú najčastejšie spracovávané vo forme brikety, pelety, drevného odpadu, alebo sa používajú na výrobu bionafty. Brikety
Pelety
Pelety majú niektoré vlastnosti voľne sypaných materiálov, dajú sa transportovať pneumaticky a vzhľadom na ich veľkosť a tvar je možné ich dopravovať závitovkovými dopravníkmi (ide o mechanické zariadenia na dopravu sypkého či zrnitého materiálu). Vďaka ich homogenite horia ustáleným a plynulým plameňom asi 10 až 20 minút. Popol sa dá vzhľadom na obsah dusíka, vápnika, horčíka, hydroxidu draselného a iných stopových prvkov využiť ako minerálne hnojivo. Spaľovanie tohto paliva prebieha s minimálnymi negatívnymi účinkami na ekológiu. Výhodou je aj nízky obsah vody, nízke nároky na skladovacie priestory, vysoká výhrevnosť, perspektívnosť do budúcnosti. Nevýhodou sú vysoké investičné náklady na spaľovacie zariadenie a vysoké požiadavky na dodržanie technologickej disciplíny. |
Briketovanie je najrozšírenejšou a najstaršou technológiou zhutňovania. Produktom sú brikety valcového, n-uholníkového alebo kvádrového tvaru. Tvar a kvalita brikety úzko súvisí s použitou technológiou výroby. Vzhľadom na svoju veľkosť nie sú brikety vhodné na automatizované spaľovanie, avšak ľahko zahorievajú, horia ustáleným plameňom a bez dymu až 90 minút. Ich hustota je až 1,4 kg/dm3 a výhrevnosť 18 MJ/kg, čím prevyšujú výhrevnosť hnedého uhlia. Sú vhodné takmer do všetkých typov kotlov, krbov a piecok na pevné palivo, naviac sa dajú použiť aj na opekanie, grilovanie.
Pelety sa vyrábajú v špeciálnych lisoch. Vznikajú pri vysokom tlaku pretláčaním drevných pilín cez valcovú alebo kruhovú matricu s množstvom otvorov, a vzápätí sa odrezávajú na požadovanú dĺžku. Majú valcový tvar s priemerom 4 až 20 mm a dĺžku 5 až 30 mm, sypnú hustotu 600 až 800 kg/m3. Vyrábajú sa výhradne z organického materiálu – biomasy (z čistých pilín a hoblín bez pridávania chemických látok). Ako spojivo tu pôsobí lignín obsiahnutý v samotnom dreve, ktorý sa pri vysokých teplotách spôsobených vplyvom trenia, dostáva do plastického stavu.- partneri:
