V súčasnej dobe môžeme sledovať klimatické zmeny vo forme celkového zvyšovania teploty a extrémnych výkyvov počasia (záplavy, víchrice, horúce letá, atď.). Globálne otepľovanie je spôsobené aj emisiami. Tie sa môžu znížiť nahradením neobnoviteľných zdrojov energie, obnoviteľnými. Ako prvá sa začala využívať voda, teraz je to aj slnko, vietor, geotermálna energia, bioplyn a biomasa (tá je síce obnoviteľný zdroj, no je zdrojom ďalších emisií). Využívanie obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutné aj kvôli stále sa znižujúcemu stavu prírodných zdrojov ako uhlie, ropa, zemný plyn (odhad vyčerpania ropy nastane za cca 50 rokov, plynu a uhlia za cca 100 rokov).

V tomto článku by som sa rada venovala potenciálu veternej energie, lebo považujem za potrebné zmenšiť rozdiel medzi potenciálom, aký sila vetra na území Slovenska má a mierou do akej sa využíva.

Vzduch, hoci ho nevidíme a nevenujeme mu bežne pozornosť, je niečo, bez čoho nemôžeme žiť a jeho pôsobením je možné dosiahnuť neuveriteľné výsledky. K tomu je potrebné nasledovné: zistiť si bližšie informácie, ktoré nám dajú vieru až istotu, že má zmysel sa sile vetra venovať. Výsledok sa dostaví, keď sa investuje čas, peniaze a úsilie vo forme výskumu, či realizácie samotných veterných elektrární.

Verím, že aj vy patríte medzi pokrokových ľudí s ekologickým myslením a prečítaním nasledovných faktov si rozšírite prehľad.

Situácia s využitím veternej energie vo svete:

Kapacita výkonu celosvetovo vzrástla o 31% v roku 2009, t.j. pribudlo 37,5 GW inštalovaného výkonu, ktorý teda v 2009 celkovo predstavoval 157,9 GW. Na tretine nárastu sa podieľala Čína (zdroj www.ewea.org, 26.7.2010)

• V roku 2008 sa v EU vybudovalo 23,851 MW kapacity výkonu, z toho 36% bolo z veternej energie, 29% z plynu, 18% zo solárnej energie, 10% z ropy, 3% z uhlia, 2% z vody a 0,3% z atómovej energie (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
• Koncom roku 2008 bolo v EU prevádzke celkovo 64,935 MW výkonu z veterných parkov, čo predstavovalo 15%-tný nárast oproti roku 2007 (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
• 20 veterných turbín bolo nainštalovaných v EU každý pracovný deň, čo znamenalo prácu pre 160 000 pracujúcich priamo, či nepriamo v tomto sektore (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
• Veterná energetika ušetrila 108 miliónov ton CO2 za rok, čo je rovné splodinám z viac ako 50 milión áut (zdroj www.ewea.org z 2.2.2009)
• Najrozvinutejšími krajinami EU v oblasti veternej energetiky sú Nemecko, kde mala veterná energia na konci kalendárneho roka 2009 podiel na celkovom inštalovanom výkone 25,78GW, Španielsko s 19,15GW a Anglicko, Taliansko, Francúzsko približne so 4GW inštalovaného výkonu veterných elektrární (zdroj http://www.ewea.org/index.php?id=1486 z 28.7.2010).
• Medzi svetovo najvýznamnejších producentov veternej energie okrem európskych krajín patria USA a India, pričom prudký nárast inštalovaného výkonu zaznamenáva Čína

Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej spotrebe elektrickej energie v krajinách EÚ (v roku 2005 a zámer v roku 2010, v %) (zdroj http://ec.europa.eu/energy/res/index_en.htm)

Podstatné fakty ohľadom veterných elektrární:

• 1 veterná turbína (vrtuľa na stožiari) v  má súčasnosti bežný elektrický výkon 2 až 3MW výnimočne i 6MW ( v Nemecku ).
• Základňa veternej turbíny 2MW zaberá plochu cca 36 m² (v porovnaní so solárnou elektrárňou s maximálnym výkonom 2MW, ktorá zaberá plochu minimálne cca 60 000 m²).
  • Pomerne (v porovnaní s inými typmi elektrární) nízke investičné a prevádzkové náklady
• Veterné parky majú najvyššiu účinnosť v nepriaznivom počasí (keď prší a je veterno), takže dobre dopĺňajú solárne parky a celý energetický mix.
• Veterná energetika je decentralizovaným zdrojom umožňujúcim dodávku elektriny do ťažko dostupných oblastí (možnosť realizácie ostrovnej prevádzky) a odľahčením centrálnej prenosovej siete dáva väčší priestor pre prenos elektriny z centrálnych zdrojov (napr. jadrovej elektrárne) na východ Slovenska
• Obce dostávanú dotácie za povolenie stavby a prevádzky veternej elektrárne vo svojom okolí (cca 1% z ročných tržieb za predaj elektriny, t.j. napríklad pre 20MW veternú elektráreň je to cca 32 000 EUR ročne)
• Výkyvy v intenzite vyrobenej energie sú riešené pomocou vodných prečerpávacích elektrární, VRB technológií (akumulácia elektriny pomocou chemických prietočných článkov), zapájaním veterných elektrární do sústav, kde väčšinou každá elektráreň v inej lokalite pracuje v iný čas.
• Cena pre konečného spotrebiteľa predstavuje v súčasnosti na Slovensku príplatok 0,83% z celej faktúry za elektrinu ( podľa údajov z faktúr ZSE Energia, a.s.).
• Výskum je základ, lebo je to investícia potrebná na začiatku čohokoľvek (aj pri jadrovej, či tepelnej energetike). Výskum vedie k zvyšovaniu efektivity každej výroby a teda lepším výsledkom s nižšou investíciou.

Existujúce veterné elektrárne na Slovensku:

Veterná elektráreň Cerová (prevádzka od októbra 2003): 4 x 660 kW turbíny VETAS V47 (vyrobená elektrina pre cca 1500 priemerných domácností)

Veterná elektráreň v Myjave (prevádzka od júla 2004, lokalita Ostrý Vrch): 1 x 500 kW turbína VETAS V39

Veterný park Skalité, lokalita Poľana (začatie prevádzky v septembri 2005, momentálne je prevádzka pozastavená, staršie turbíny demontované): 4 x 500 kW turbíny VETAS V39

Dôvody situácie na Slovensku:

1. fáma „je to hlučné“:

Stála som priamo pod stožiarom s vrtuľou a počula som len slabé svišťanie zvuku, pripomínajúce šum lesa. Zvuk vo vzdialenosti cca 100 m už nebolo vôbec počuť. Neverte mi, príďte sa sami pozrieť na exkurziu do Prellenkirchenu v Rakúsku neďaleko Bratislavy a urobte si vlastný obraz o pravde. Možno tam tiež uvidíte srnky, ktoré sa mi podarilo pozorovať pri pasení sa priamo pod vrtuľami. Skôr mi vadila hlučná motorka, ktorá skoro do nás vrazila pri prechádzke lesom v Cerovej pri Senici a zanechala za sebou nepríjemný oblak splodín.

2. fáma „kazí to ráz krajiny“:

Niekto by povedal, že je to vec názoru, ja hovorím, že človek vidí to, čo chce vidieť resp. očakáva. Ja som umelecky založený človek a mne veterné elektrárne naozaj po prvej návšteve prirástli k srdcu. Na zelenej lúke sa mi zdajú elektrárne ako majestátny doplnok pokroku a pozitívneho postoja človeka k životnému prostrediu. Neuveriteľný je aj pohľad nahor, keď stojíte tesne pod stožiarom a pozeráte nahor, prípadne vstúpite priamo do tela elektrárne. Neubránite sa tichej otázke: ako toto dielo mohol taký malý človek zostrojiť?

3. Rozhodnutia majiteľov pozemkov pod elektrárňami a starostov obcí sú silne ovplyvnené osobnými záujmami. Nie každý človek je dosť silný na to, aby hľadal skutočnú pravdu skôr ako ju chcel mať, alebo robil to, čo je celkovo správne a nie to, čo je pre neho výhodné.

4. Predchádzajúca vláda kládla dôraz na jadrovú energetiku. Energetický zákon č. 656/2004 Z.z. a zákon o OZE č. 309/2009 Z.z. požadujú, aby si výrobca elektrickej energie zabezpečili reguláciu výkonu pri projektoch nad 4 MW.

5. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS a.s.) úplne pozastavila možnosť pripojenia projektov veterných elektrární kvôli avizovanému objemu výkonu viac ako 4 500 MW, ktoré sa od investorov požadovalo pripojiť a uprednostnila projekty solárnych elektrární (na tie vydala zatiaľ povolenie pripojenia v objeme 120 MW, plus cca 500 MW cez distribučné spoločnosti ZSE, SSE, VSE).

Verím, že si získate aj ďalšie informácie, vytvoríte si vlastný pevný názor a činmi sa stanete súčasťou veľkej zmeny prospešnej pre celú spoločnosť.

Mgr. Anna Jarásová